Filozofia Krásna

Fülszöveg

Leoilid Stolovic
Doktor filozofíckych vied L. N. Stolovic (1929) je profesorom Státnej univerzity v Tartu (Estónska SSR). Vedecky pracuje v odbore teoretickych problérnov estetiky od r. 1953. V rokoch 1977—1978 posobil ako profesor na Katedre estetiky a vied o umení Filozofickej fakulty Univerzity J. A. Komenskeho v Bratislave.
Kniha Filozofia krásna sa sústred'uje na problematiku predmetu, metódy a spolo-censkej úlohy estetickej vedy. Autorovi v nej neslo o vyskum neprebádanych problérnov, ani o nové vedecké riesenia. Usiloval sa strucne, avsak systematicky a prístupne vysvetlit' najzákladnejsie a najaktuálnejsie problémy marxisticko-leninskej súcasnej estetiky. Zaoberá sa aj otázkou vzt'alui k inym vedám, najmá k filozolii a jej vy-znamu pre prax. Na mnohych historickych
a umeleckych príkladoch ozrejmuje nové, historicko-materialistické a dialektické chá-panie kategórie krásna.
Póvod estetického cítenla autor presved-civo odvodzuje z práce, z utiiitárnej a prak-tickej... Tovább

Fülszöveg

Leoilid Stolovic
Doktor filozofíckych vied L. N. Stolovic (1929) je profesorom Státnej univerzity v Tartu (Estónska SSR). Vedecky pracuje v odbore teoretickych problérnov estetiky od r. 1953. V rokoch 1977—1978 posobil ako profesor na Katedre estetiky a vied o umení Filozofickej fakulty Univerzity J. A. Komenskeho v Bratislave.
Kniha Filozofia krásna sa sústred'uje na problematiku predmetu, metódy a spolo-censkej úlohy estetickej vedy. Autorovi v nej neslo o vyskum neprebádanych problérnov, ani o nové vedecké riesenia. Usiloval sa strucne, avsak systematicky a prístupne vysvetlit' najzákladnejsie a najaktuálnejsie problémy marxisticko-leninskej súcasnej estetiky. Zaoberá sa aj otázkou vzt'alui k inym vedám, najmá k filozolii a jej vy-znamu pre prax. Na mnohych historickych
a umeleckych príkladoch ozrejmuje nové, historicko-materialistické a dialektické chá-panie kategórie krásna.
Póvod estetického cítenla autor presved-civo odvodzuje z práce, z utiiitárnej a prak-tickej cinnosti a vysvetl'uje zlozitú pozná-vaco-hodnotiacu, ideovo-citovú a zmyslovo-obraznú podstatu estedckého zázitku ako prostriedku vsestranného rozvinutia l'udskej osobnosd, intelektu, emocionality aj vóle.
Cenné je smerovanie celého vykladu k praxi. Autor správne zdóraznuje u nás casto zanedbávany moment, ze estedcká vychova neznamená iba vychovu zmyslu pre krásu a umenie, ale znamená predo-vsetkym vychovu schopnosd vytvárat' este-dcké hodnoty v kazdodennom zivote a roz-víjanie socialistickej orientácie v estetickom hodnotení. Vissza